Medveď hnedý (Ursus arctos) je cicavec z čeľade medveďovitých.

Vzhľad

Medveď hnedý je veľké, silne stavané zviera. Jeho poznávacím znakom je svalnatý hrb v oblasti lopatiek. Aj keď medzi pohlaviami je minimálny rozdiel v dĺžke tela, samce bývajú dvakrát ťažšie ako samice, ktoré majú menšie a ľahšie kosti. Končatiny majú zakončené silnými pazúrmi.

Veľkosť

• Dĺžka až 2 m
• Výška v kohútiku 1,3 m
• Hmotnosť od 80 až do 400 kg (grizly až 700 kg)

Sfarbenie

Medveď má hustú srsť najčastejšie hnedej farby, ktorá však môže mať odtiene červenej, čiernej či striebristej farby.

Rozšírenie

Svet

Medveď hnedý pôvodne obýval celú Európu, Euráziu a Severnú Ameriku. Dnes sú jeho stavy výrazne zredukované. Žije v Škandinávii, Rusku, Karpatoch, Alpách, Kanade a USA - predovšetkým na Aljaške.

Slovensko

Populácia medveďa hnedého kvôli svojej ochrane prežila aj na Slovensku. Najpočetnejšie stavy medveďov sú v lesoch pohorí Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Západné a Vysoké Tatry, Poľana...

Na Slovensku sa odhaduje počet medveďov na 700 - 850 jedincov. Niektoré jedince migrujú aj na Moravu a do Poľska.

Medveď hnedý je na Slovensku celoročne chránený druh, súčasne je prísne chránený aj podľa viacerých medzinárodných dohovorov. Na jeho lov je potrebné udelenie výnimky Ministerstva životného prostredia.

Život medveďa

Typickým životným prostredím medveďa sú oblasti zmiešaných a ihličnatých lesov stredných a vyšších polôh. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km štvorcových. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov. Dospelý samec môže vážiť 200 - 300 (350) kg, samice sú asi o tretinu menšie. Medvede vychádzajú z brlohu vo februári až apríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. Pária sa v máji až júli.

V januári vrhne medvedica v brlohu 1 - 3, výnimočne 4 až 5 mláďatá. Tie potom zostávajú s medvedicou 1.5 až 2.5 roky.

Medveď sa do brlohu na zimný spánok sa ukladá v novembri až decembri. Zimuje na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach. Zo spánku sa však občas môže prebudiť.

Hoci patrí medzi šelmy, medveď nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravcom, pričom 80-90% jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedia potrava pestrejšia. Obsahuje čučoriedky, maliny a iné ovocie, bukvice, žalude, mravčie a osie larvy. Niektoré jedince navštevujú včelíny, polia, skládky odpadu či napádajú dobytok.

Medveď obyčajne človeka nenapáda, výnimkami sú:

• keď nemá možnosť úniku
• medvedice s mláďatami a dostali ste sa príliš blízko
• poranený jedinec (napr. pri poľovačke)
• synantropný jedinec (zvyknutý na ľudskú potravu, odpadky a stratil prirodzenú plachosť)
• keď je pri koristi

Poddruhy medveďa hnedého

Medveď hnedý je boreálny cirkumpolárny druh – vyskytuje sa na všetkých zemepisných dĺžkach severnej pologule. Jednotlivé geografické populácie sú označované ako poddruhy:

• Ursus arctos arctos – medveď hnedý európsky
• Ursus arctos californicus – medveď hnedý kalifornský
• Ursus arctos crowtheri – medveď hnedý atlaský (severná Afrika)
• Ursus arctos horribilis – medveď hnedý - Grizzly (Kanada a USA)
• Ursus arctos isabellinus – medveď hnedý himalájsky (Nepál a severná India)
• Ursus arctos middendorffi – medveď hnedý - Kodiak (Aljaška)
• Ursus arctos nelsoni – medveď hnedý mexický (Mexiko)
• Ursus arctos pruinosus – medveď hnedý tibetský (Tibet)
• Ursus arctos yesoensis – medveď hnedý japonský (ostrov Hokkaido, Japonsko)
• Ursus arctos beringianus – medveď hnedý sibírsky (Rusko - Sibír)
• Ursus arctos syriacus – medveď hnedý sýrsky (Blízky Východ)
• Ursus arctos gobiensis – medveď hnedý - Gobi (Mongolsko)

Pôsobenie  koní  plemena  quarter  horse  na  Slovensku

Na základe množiacich sa problémov s dovozom plemenitbou a registráciou koní plemena Quarter horse (QH) bolo zo strany Plemenárskej inšpekcie SR (PI SR) v Nitre iniciované stretnutie, ktoré malo napomôcť vyriešeniu predmetných problémov. Jednou z hlavných príčin súčasného stavu je legislatívne vákuum pre americké westernové plemená. Na Slovensku neexistuje uznaná chovateľská organizácia, ktorá by zabezpečovala úlohy spojené so šľachtením a plemenitbou. Pozvanie na stretnutie prijali: za SQHA jej prezidentka Ing. Eva Pačesová a viceprezident Ing. Peter Šimek, za ZCHKS výkonný riaditeľ Ing. František Grácz, za PI SR riaditeľ Ing. Silvin Absolon, zástupca riaditeľa Ing. Anton Halčin a inšpektorky Ing. Erika Mesárošová a Ing. Pavla Tušková.

Ing. E. Pačesová oboznámila prítomných s činnosťou SQHA a s jej snahou o zosúladenie chovu plemena Quarter horse s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Ing. P. Šimek informoval o registrácii koní plemena QH v AQHA a o stave chovu QH na Slovensku. V súčasnosti je na Slovensku cca 200 ks koní plemena Quarter horse. Taktiež predložil aktuálny zoznam chovateľov tohto plemena. Ing. E. Mesárošová informovala o nedostatkoch zistených Plemenárskou inšpekciou SR v chovoch koní plemena QH: problém plemenitby, produkcia krížencov, neinformovanosť chovateľov, vydávanie pasov Centrálnou evidenciou koní Topoľčianky bez zmien majiteľa uvedených v POP atď. Ing. F. Grácz ako príčiny súčasného stavu uviedol:

- chýbajúce poverenie vedením PK QH zo strany MP SR;

- absencia subkomisie výberovej komisie koní pre plemeno QH;

- absencia zverejňovania plemenných žrebcov QH, ktoré splnili podmienky výberu;

- absencia uznanej chovateľskej organizácie, pretože ZCHKS vedenie len register.

Ing. A. Halčin sa dotkol problémov inseminácie v chovoch QH. Ing. P. Šimek vysvetlil dovoz ID koní zo zahraničia. Pre vyriešenie problémov boli navrhnuté nasledovné opatrenia:

1.      Požiadať MP SR o priznanie štatútu uznanej chovateľskej organizácie pre plemeno Quarter horse a poverenie vedením plemennej knihy plemena QH.

2.      Upozorniť Centrálnu evidenciu v chove koní NŽ Topoľčianky, aby pri vydávaní pasov koní vydávala tieto doklady iba na základe Transfer Report alebo Certificate of Registration.

3.      Rozširovať  odbornú a pracovnú spoluprácu medzi PI SR a S

Medzi najinteligentnejšie tvory na Zemi patria ľudoopice - šimpanzy, gorily a orangutany. Majú veľký mozog, dlhé ruky a prsty, telo im pokrýva srsť. Tvarom tela a inteligenciou pripomínajú ľudí, ktorí vývojovo patria do podradu opíc, čeľade ľudí. Ľudoopice sú blízkymi príbuznými mačiakovitých opíc, napríklad makakov, guaréz a paviánov. Obidve skupiny sú tvarom tela podobné, mačiakovité opice sú však menšie. Kosmáč najmenší, ktorý patrí medzi poloopice, váži iba 150g, zatiaľ čo statný samec gorily nížinnej môže vážiť až 180 kg. Väčšina opíc má oválnu tvár, ploský nos, malé uši a oči hľadiace dopredu. Predné končatiny sú silné a obratné; opice ich používajú ako ruky. Väčšina opíc má chvost, ktorým udržiavajú rovnováhu pri lezení.

Hnačka u mačičky

U mačičiek sa často vyskytuje hnačka. Najčastejšie je spôsobená papaním nejakej nadmieru tekutej stravy, ako napríklad rôzne jogurtíky, masielka, prípadne mliečko. Hnačka väčšinou nie je nič závažné a po niekoľkých dňoch prejde sama od seba. Ak však pretrváva alebo nie ste s niečím spokojní, vyhľadajte veterinára. Ten predpíše vášmu domácemu miláčikovi optimálnu stravu a liečiky.

Zvracanie z jedla

Ak mačička spapá nejaké škodlivé jedlo, alebo sa preje veľa mäska, môže sa stať, že sa jej trošku pokazí žalúdok a bude zvracať. Mačičky väčšinou potom spinkajú a sú dosť apatické, možno vystrašené. Treba nasadiť diétu a vyhľadať veterinára.

FIP- mačacia infekčná perotinitída

Pre mačky je to veľmi nebezpečná choroba, preto na ňu treba dávať pozor, aj keď sa to veľmi ovplyvniť nedá. Ak má mačička nejaké koronavíry, môžu prepuknúť až do choroby FIP. Táto choroba je pre mačky veľmi nebezpečná a s mojou Lilkou sme na ňu tiež mali podozrenie. Veterinár to však vylúčil. FIP sa môže prejavovať aj zväčšujúcim sa bruškom, teda sa v ňom tvorí voda. To isté mala Lilka. Lenže pri FIP sú mačky apatické a nemajú chuť do jedla. Čiže zväčšujúce sa bruško naplnené vodou nie je hneď dôvodom na paniku. Treba to konzultovať s veterinárom, pretože to môže byť len porucha metabolizmu.

Človek od začiatku domestifikoval rôzne zvieratá. Raz to bolo jedno-, inokedy obojstranne výhodné. Jedná sa buď o zvieratá chované pre úžitok (na mäso, mlieko, vajcia, nosenie a iné), či človeku len tak pre potešenie. Podmienky chovu úžitkových zvierat sú kapitolou samou osebe, no keďže som sa dosiaľ touto problematikou podrobnejšie nezaoberala, venovať sa budem zvieratám chovaných pre potešenie.

Názorov na chov domácich zvierat je veľa. Niektorí ich nechovajú kvôli samotným zvieratám, nechcú ich uzatvárať do stiesnených priestorov. Iní ich nechovajú kvôli sebe, lebo zvieratá jednoducho nemajú radi. A ďalší zvieratá milujú a s obľubou ich chovajú. Alebo najhoršie – nemilujú ich, no napriek tomu ich chovajú.

To, že zvieratá nemajú byť vytrhnuté z prírody, ich prirodzeného prostredia a zavreté do stiesnených a častokrát nevyhovujúcich priestorov, je pádny argument. Ale..
V prvom rade, zvieratá ani vonku nežijú idylický život plný radosti a hier. Musia zápasiť s chorobami, predátormi, konkurentami, hľadať si potravu. Veľakrát udržanie na živote stojí veľa úsilia a často zvieratá boj s prírodou a jej zákonom „Silnejší prežije“ prehrajú. Pravdaže, príroda je príroda a ten život za to stojí. Našlo sa však pár zvierat, ktoré vyhľadali spoločnosť človeka sami a teraz si užívajú výhody aj nevýhody, ktoré z toho plynú. Ostatné si človek domestifikoval sám.

Chov zvierat doma môže byť prijateľné, ak sa budeme riadiť niekoľkými pravidlami.

• preštudujeme si čo najviac informácií o nich, ich prirodzenom prostredí, stravovaní, sociálnom správaní atď a podľa toho
• im vytvoríme doma čo najvyhovujúcejšie prostredie a umožníme čo najväčšiu možnosť pohybu,
• budeme mu poskytovať pestrý, chutný, výživný jedálniček,
• podľa toho, či sa jedná o zviera samotárske alebo spoločenské, mu zaobstaráme kamaráta/kamarátku,
• budeme rešpektovať jeho základné návyky – či je aktívny cez deň alebo v noci, či si zachováva od človeka odstup alebo sa môže stať veľmi prítulným, či je vycvičiteľné, hlučné atď.

Toto všetko sa líši jednak podľa živočíšneho druhu, jednak podľa samotného jedinca. Hoci v rámci jedincov nikdy nebudú také odchýlky ako v prípade druhov (hlodavec nikdy nebude jesť mäso), určite vás prekvapí, ako jeden odmieta to, čo druhý zbožňuje, ako jeden je plachý a druhý sa ide zblázniť za pohladením.. Každé zviera je iné, tak ako je iný každý človek.

Chov zvierat má však mnohé neoceniteľné výhody:
Jedným problémom súčasnej civilizácie je čoraz väčšie odcudzovanie sa človeka a prírody. Mestské dieťa príde do styku akurát tak s pár holubami, vrabcami či túlavými mačkami, psami. Maximálne pôjde párkrát do ZOO. Pritom je dôležité hneď od malička vyvíjať u detí správny vzťah k zvieratám, aby pochopili, že zvieratá tu nie sú od toho, aby slúžili ľuďom, ale patria do tohto sveta rovnako ako my. Príroda nám dáva veľa – vlastne všetko, čo potrebujeme k životu a my sa jej za to nemáme odvďačiť ešte väčším vykorisťovaním, ale rešpektovaním, zodpovedným prístupom a láskou. Myslím, že chov malého zvieratka a vedenie dieťaťa k správnej starostlivosti o neho môže viesť k väčšiemu zblíženiu sa s prírodou a k menšiemu sebectvu v zaobchádzaní s ňou. Navyše sa dieťa naučí zodpovednosti, tolerancii, bude sociálnejšie a naviac, ako sa vraví, zvieratko je také chodiace (lietajúce) antidepresívum.
Dieťa väčšinou zvieratko chce. A väčšinou (hlavne psa) ho chce veľmi a je ochotné sľúbiť hocičo, aby si svoj sen splnilo. Verím, že to v tej chvíli aj myslí úprimne, no keď sa rozhodnete svojmu dieťatu zviera zaobstarať (a ja som za to, aby dieťa malo svoje zvieratko), je treba si uvedomiť, že sa skôr či neskor vo väčšej či menšej miere budete o to zviera starať aj vy. Pretože dieťa si ešte neuvedomuje, že zvieratko je hladné, treba ho venčiť, starať sa o neho, aj keď jemu sa nechce robiť práve toto, ale niečo iné. A tak to ostane na vás.

(Panthera tigris)
biela forma

Rozšírenie: subtropické a tropické lesy Indie, Bangládéša, Nepálu a Číny
Hmotnosť: 100 - 200 kg
Potrava: vodné byvoly, jelene, kozy, divé svine, gaury
Spôsob života: samotársky
Gravidita: 102 - 112 dní
Počet mláďat: 2 - 3
Dĺžka života: 12 - 18 rokov, v zajatí 25 rokov
Početnosť: klesajúca kvôli pytliactvu a deštrukcii biotopu

Naše biele tigre:
Samec Achilles, narodený 10. 5. 2002 v ZOO Liberec
Samica Shilang, narodená 27. 8. 2005 v ZOO Cerza Lisieux (Francúzsko)

Biely tiger je zvláštnou formou tigra indického. Biele sfarbenie srsti je znakom čiastočného albinizmu (nedostatok farbiva). Od pravých albínov sa líši modrým sfarbením očí a sfarbením nosa, tlamy, očných viečok a vankúšikov na labách, ktoré je červenkasté a nie ružové. Biela farba srsti opticky zväčšuje telo zvieraťa, pruhy sú hnedé až tmavo sivé.

Prvý biely tiger bol v prírode odchytený v Indii v roku 1951 a dostal sa do súkromnej zbierky maharadžu z Rewy.

Plazy (Reptilia)

Plazy (Reptilia) sú stavovce s premenlivou telesnou teplotou, dobre prispôsobené životu na suchej zemi. Zrohovatená pokožka na tele vytvára šupiny alebo štítky. Celý život dýchajú pľúcami.

Zárodky sa vyvíjajú vo vajíčkach v zárodočných obaloch. Vajíčka znášajú do humóznej alebo piesočnatej pôdy. Niektoré druhy, ktoré žijú v nepriaznivých podmienkach sú živorodé. Vyvíjajú sa priamo, bez premeny. Žijú na suchej zemi alebo sa druhotne prispôsobili aj životu v mori i sladkej vode.

Najväčšie množstvo druhov žije v tropických a subtropických oblastiach, za severný polárny kruh zasahujú iba tri druhy. V súčasnosti sa počet druhov odhaduje na 4500.

Pozri hatérie, korytnačky, krokodíly, hady a jaštery.

Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Plazy (Reptilia

Ryby (Pisces)

Rybami súborne nazývame všetky studenokrvné čeľustnaté stavovce, ktoré majú plutvové párové končatiny a dýchajú aj v dospelosti žiabrami pripojenými k žiabrovým oblúkom.

Ryby tvoria medzi stavovcami najpočetnejšiu skupinu, doposiaľ bolo popísaných okolo 20 000 rozličných druhov, väčšinou morských. V slovenských vodách žije asi 70 druhov rýb. Kostnaté ryby sú rozšírené vo všetkých typoch vôd našej planéty.

V európskych sladkých vodách žijú len zástupcovia podtriedy kostnatých rýb (Osteichthyes), ktoré majú kostru viac alebo menej skostnatenú. Žiabrovú dutinu majú po oboch stranách hlavy prikrytú žiabrovými viečkami - skrelami, ktoré sú vystužené kosťami. Telo kostnatých rýb je obyčajne pokryté šupinami alebo kostenými platničkami.

Na Slovensku žijúce rady:

Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Ryby (Osteichthyes)
Podtrieda: Lúčoplutvé (Actinopterigii

Obojživelníky (Amphibia)

Obojživelníky (Amphibia) sú stavovce so žľaznatou kožou a s premenlivou teplotou tela. Rozmnožujú sa vajíčkami, ktoré znášajú do vody, z nich sa vyvíjajú larvy - žubrienky. Larvy dýchajú žiabrami, dospelé pľúcnymi vakmi, čiastočne aj kožou. Larvy prekonávajú po určitom čase vývoja premenu na definitívneho živočícha, ktorý žije suchozemským spôsobom života. Väčšina obojživelníkov žije vo vlhkých trópoch, za polárnym kruhom sa vyskytuje len niekoľko druhov. Druhy žijúce v strednej Európe prespávajú zimu v úkrytoch alebo na dne vôd, kde teplota neklesá pod -0,5^O C.

V súčastnosti sa počet druhov žijúcich na Zemi odhaduje na 2000. V Európe žijú druhy z radu mlokov (Caudata) a žiab (Ecaudata).

Dnešné obojživelníky sa líšia hlavne tvarom tela. Červone nemajú nohy a podobajú sa červom. Mloky sú štíhle, dlhochvosté a majú 4 nohy, žabám chýba chvost. Vo fosilných skupinách sa nachádzali ešte aj iné typy, najpozoruhodnejšie boli tie, ktoré mali široké telo a podivne sformovanú hlavu.

Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Obojživelníky (Amphibia

Mloky (Caudata)

Mloky (Caudata) tvoria jedinú skupinu obojživelníkov s dobre vyvinutým chvostom v dospelosti. Pre tvar tela ich často zamieňame s jaštericami, ktoré patria medzi plazy. Mloky však majú vlhkú kožu bez šupín, nemajú nozdry a nikdy nemajú na predných nohách viac ako 4 prsty. Skupina mlokov obsahuje asi 250 druhov. Hojné sú na severnej pologuli, najmä v Severnej Amerike.

Ako iné obojživelníky, aj mloky potrebujú pre život dostatok vlahy, neznášajú horúčavy. Veľkosť mlokov sa pohybuje od drobných, len 2 cm dlhých živočíchov až po tažké, 1,5 m dlhé obludy.

Mloky nemajú bubienok ani stredné ucho, takže nevnímajú zvuky šíriace sa vzduchom, zato reagujú na záchvevy pôdy. Dobre vyvinutý čuch im je dôležitým pomocníkom pri vyhľadávaní potravy. Niektoré suchozemské druhy vyhľadávajú potravu aj zrakom. Všetky mloky sú mäsožravé, pokúšajú sa zožrať všetko, čo je dosť malé na to,aby to mohli prehltnúť: hmyz, červy a iné drobné živočíchy, živé či mŕtve.

Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) dosahuje dĺžku 15 až 20 cm. Má nápadné čiernožlté výstražné zafarbenie tela, širokú hlavu a za očami nápadné zoskupenie jedových žliaz. Cez ďeň sa ukrýva pod kameňmi a drevom, v noci vylieza z úkrytov za potravou. Živý sa červami, slimákmi a hmyzom.

Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Obojživelníky (Amphibia)
Rad: Mloky (Caudata)