V hre nájdete niekoľko menších vychytávok, napríklad možnosť leteckého transportu v podstate všetkých pozemných jednotiek osobným transportom (GDI, NOD) alebo zregenerovanie a ovládnutie niektorých zničených nepriateľských strojov pomocou inžinierov. Žiadne skutočné inovácie tu však neobjavíte. V praxi to znamená, že nemáte problém zorientovať sa v hre, na druhej strane však ostrieľaní stratégovia budú pociťovať deficit originality. Príležitostní hráči budú ale rozhodne nadšení, napokon titul má výbornú atmosféru a dizajn a jedná sa o harmonický a dobre fungujúci celok.

Ku komfortu rozhodne prispievajú aj filmové sekvencie, ktoré už neodmysliteľne patria k hrám Command & Conquer. Vystupujú v nich známe osobnosti amerických filmov a seriálov (Battlestar Galactica, Lost Dr. House - Tricia Helfer, Josh Holloway, Jennifer Morrison, Billy Dee Williams, Grace Park, Michael Ironside, Joe Kucan) a ich výkon je naozaj na úrovni. Interiéry by však mohli vyzerať o niečo lepšie a obsah videí je dosť nudný a neoživia ho ani usmievavé tváričky sexi žien, ktoré sa sem-tam mihnú v zábere. Jednoducho videá postrádajú hravosť, sú chmúrne, bez fantázie, obsahujú len fakty a chýba im život. Najviac ma sklamali videá na konci kampane, ktorým chýbala akákoľvek pompéznosť a boli naozaj úbohé. To všetko však hovorím v súvislosti s videami z predošlých hier Command & Conquer, ktoré boli rozhodne vydarenejšie. Napríklad koketovania s agentkou (tuším sa volala Tania) v Red Alert 2 bolo naozaj silnou motiváciou, ktorá mi v C&C 3 absolútne chýba. Prízvukujem však, že v porovnaní s inými konkurenčnými titulmi tieto videá stále pôsobia nadpriemerne.

Kampane hry som prijal rozporuplne, niektoré mapy boli vyslovene slabé, obtiažnosť nevyvážená, ťažké scenáre sa prelínali s úplne jednoduchými, ale našli sa aj zaujímavé momenty a misie, ktoré som si naozaj vychutnal. Podobne podivná je aj počítačová inteligencia. Jednotky niekedy reagujú rozumne a strieľajú aj počas presunu. Inokedy sa správajú ako malomocní, napríklad neraz majú problém dostať sa čo najkratšou cestou na miesto určenia a robia zbytočné obchádzky. V tejto fáze som bol na vážkach až do chvíle, keď som preskúmal ďalšiu ponuku titulu. Voľná hra so sériou priemerných máp, kde ide o prosté zničenie súpera je v podstate v poriadku. Na boj proti počítačovým oponentom netreba veľa. Čo ma však zaskočilo, to isté som našiel aj v menu multiplayeru. Okrem rýchlosti hry a základných parametrov nemáte žiadnu možnosť voľby, multiplayer v hre je akoby len preto, aby bol. Nie je pochýb o tom, že pobaví, ale určite mohol byť aj oveľa pestrejší.

Keď sa povie GDI a NOD, ostrieľaní stratégovia určite zbystria pozornosť, pretože vedia, že je reč o legende Command & Conquer. Obľúbená herná séria už dlhé roky prináša jedinečné tituly, ktoré (až na výnimky) dosahujú veľké uznania v očiach hráčov, ale aj kritiky. Máme tu rok 2007 a ďalší Command & Conquer. Bude mať také známky kvality, na aké sme zvyknutí?

Hoci niektoré tituly zo série riešia sovietsko-americké konflikty, najčastejšie sa v hrách vyskytujú, už v úvode spomenuté frakcie, GDI a NOD bojujúce o dominantné postavenie vo futuristickom svete. Aj najnovší prírastok sa zaoberá spormi medzi svetovou alianciou národov a bezohľadnou fanatickou organizáciou a len mimovoľne si môžeme domýšľať, či je návrat legendy súčasne propagáciu boja proti neustále rastúcemu terorizmu.

Tak či onak, táto myšlienka tu je a cítite ju najmä v prvej kampani za GDI, ktorá ponúkne slušnú porciu misií rozdelených do piatich aktov, podľa toho, či sa odohráva v Spojených štátoch, Východnej Európe či iných častiach zemegule. Potrebné inštrukcie získavate od skúseného generála a jeho šarmantných podriadených dám prostredníctvom filmových video sekvencí. O nich ale až neskôr. Svoju úlohu pri tom zohráva aj istý slizký politik. Budete musieť vypudiť zločincov z obsadených miest, ničiť ich základne a napokon zaútočiť na hlavné sídlo, aby bolo od nich raz a navždy(?) pokoj. Zatiaľ čo úlohy prvej kampane pojednávajú o oslobodzovacom boji, ťaženie za opozičné Bratstvo NOD vám poskytne pôžitok z ničenia a destabilizácie svetového hospodárskeho systému. Úlohy vám zadáva sám veľký vodca Kane, prípadne jeho asistentka a nižší veliteľ. Bin Ládin by si s ním určite rozumel. Vlastne, kto vie, či Kane nebol jeho vzorom, veď tento plešatý „típek“ sa, hoci len v hre, ale predsa, ocitol na výslní skôr ako bradatý mohamedán.

Hoci najväčšia pozornosť je venovaná bojom GDI verzus NOD, vo chvíli keď konflikt kampaní vrcholí a zdá by sa, že koniec vojny je blízko, do hry vstupuje tretia strana. Sú to mimozemšťania zvaní Scrin a tí nemajú zľutovanie s nikým. Boj o budúcnosť ľudstva tak nadobúda nový rozmer a dosť suchopárne ťaženia sa stávajú živšími. Aj tak je však škoda, že obidve kampane sú lineárne a postupujete v prísnom slede od jednej misie k druhej. Väčšina úloh kampaní požaduje zničenie nepriateľskej základne, alebo vybraných budov. Pri tom máte niekedy možnosť výstavby, ale veľmi často ste odkázaní na obmedzenú skupinku jednotiek, prípadne skromné posily. Niekedy treba obsadiť daný objekt, alebo zastaviť nepriateľský konvoj, to je však často náplň nepovinných, vedľajších zadaní. Ciele misií sú vyznačené na minimape žltými značkami a na bojisku vás navádzajú šípky zodpovedajúcej farby. Navyše ciele sú zdôraznené krátkymi vstupmi s komentárom.

Každého fanúšika séria istotne poteší výskyt dobre známych jednotiek, pričom potvrdené boli zatiaľ Mammoth tanky alebo helikoptéra Orca. Okrem tradičných zástupcov sa dostali napríklad špeciálne prúdové lietadlá Firehawk alebo dokonca ťažkotonážni mechovia – obrovské robotické kolosy so silným účinkom zbraní. Nemôžu chýbať ani pešiaci v rôznych prevedeniach, ale dobre vieme, že pod pásmi tankov sa ozývajú smrteľné výkriky a lámanie kostí obyčajných ľudí s vysokou frekvenciou a teší sa vždy len jeden – ten v tanku. O úrovniach, obsahu nutných podmienok k ich úspešnému splneniu sa nič nevie, avšak zrejme sa vo väčšine prípadov bude jednať o tradičnú schému budovania základne a nestáleho ataku na nepriateľskú pevnosť.

O grafickom spracovaní kolujú vo všetkých herných periodikách ódy, tentoraz pravdivé. Jediné predstavené prostredie, v ktorom sa bude Command & Conquer 3 odohrávať, bola púšť, no dočkáme sa napríklad aj premrznutej tundy ale zarastenej džungle. V púštnej oblasti toho k videniu veľa nie je, preto sa zdá prostredie jednotvárne, bez väčších nerovností a s menším počtom objektov. Väčšinu modelov na mape tvoria schátrané budovy, prepracovaného do najmenšieho detailu, s výborným systémom poškodenia. Už nenastane moment, pri ktorom sa zdravie objektu jednoducho minie, nastane výbuch a na zemi ostanú len trosky. Animácie pri ničení však nie sú jediným orgastickým zážitkom, rozširujúcim očká hráčov. Ak ste videli pohybujúce sa pásy tankov, reálne sa prispôsobujúcich prostrediu, určite to vo vás vzbudí obavy o hardvérové nároky. K tomu si pripočítajme prach, stúpajúci od vozidiel a máme tu takmer dokonalú pastvu pre oči. Vyzerá to nádherne, treba však podotknúť, že sa jedná len o efekt, ktorý na prvý pohľad ohromí, ale neskôr ho bude hráč brať ako samozrejmosť a nebude si tieto vychytávky ďalej všímať, navyše budú viditeľné len pri maximálnom priblížení a v stratégii (aj keď akčnej) treba mať predovšetkým prehľad o dianí na bojisku.

V minulosti sme si zvykli, že umelá inteligencia protivníka nebola až tak prepracovaná, hoci zvládala finesy typu najvhodnejšieho miesta na útok základne, prípadne devastovanie strategických budov. Doba však pokročila a samovražedné jednotky sa dnes už nenosia a každá z nich sa bude obsahovať vlastný model, podľa ktorého vyhodnotí situáciu, navyše skupiny sa správajú ako tímy, nie ako jednotlivci. Ako sme už nie raz počuli, krokom v ústrety k hráčovi je aj zavedenie obtiažnosti, prispôsobujúcej sa hráčovi. Darí sa vám a decimujete nepriateľské šíky armád? Bum ho tam a protivník začne dobiedzať častejšie na nechránené územia. Syslíte si jedotky na základni a plánujete rozhodujúci úder (tzv. rošambo ťah)? Nával neustále dobiedzajúcich zástupcov umelej inteligencie vám nenechá vydýchnuť. Treba rátať aj s využívaním strategických bodov na mape, ale realitu nám ukáže až hrateľná verzia.

Všetko to vyzerá neskutočne hrateľne, návrat starých časov, neustáleho klikania myškou a ovládanie obrovských armád, ktoré hynuli ako na bežiacom páse, pôsobí v dnešnej dobe ako osviežujúci vánok - čo je značne ironické. Lenže netešme sa predčasne, Command & Conquer 3: Tiberium Wars sa totiž neobjaví skôr ako o rok, reálne to vyzerá na zimu 2007. Vývojári majú dostatok času na svoj projekt, ktorého podoba sa ešte stále len modeluje. Možno sa dovtedy objaví schopný konkurent, ale už teraz je jasné, že svoje miesto na trhu si Command & Conquer 3 nájde.

Pri písaní akéhokoľvek článku o pokračovaní herného skvostu sa nedá začať inak ako výletom do histórie. Aspoň zo slušnosti by sa hodilo vzdať poctu neskutočne obľúbenému žánru hier, ktorý vytvorila dnes už mŕtva spoločnosť Westwood Studios. Dune 2 zo začiatku nestrhla takmer nikoho, jej kvality sa ukázali až postupom času, no z pohľadu dnešného hráča by zapadla prachom behom chvíle a nemyslím na grafické spracovanie. Postupom času začali vo Westwoode zlepšovať systém akčných súbojov v reálne plynúcom čase a výsledkom bol práve prvý Command & Conquer, ktorý spustil obrovský boom RTSiek, ktoré v roku 1996 doslova zaplavili herný svet. Každý chcel prísť so svojim kúskom, pričom niektorí len zúfalo kopírovali (KKND – spomenie si naň dnes ešte niekto), iní sa snažili priniesť novinky, ktoré buď fungovali (umelá inteligencia v prvom Dark Reign, strategické využívanie terénnych nerovností – Total Annihilation...), alebo ani nie (Conquest Earth a mnohé ďalšie). Pôvodne sa totiž každému zdalo, že systém: nahromadím si veľký počet tiberia/ropy/kreditov/piva, vyrobím tú najväčšiu možnú skupinu panáčikov, tankov, vznášadiel, lietadiel (Niekedy bolo dokonca nutné mať zastúpené všetky jednotky v označenej grupe, pretože každá z bola účinnejšia na niečo iné!), označíme skupinu jednotiek, koľko sa nám pod myš vojde, klik na nepriateľa a už sa len pozeráme na melu, čakájúc na výsledok. Vyhráme? Prehráme? Je to jedno, už sa pracuje na výrobe ďalšej gigantickej skupiny bojovníkov. Koncept neskutočne jednoduchý a pri namixovaní správnych ingrediencií i dokonale fungujúci. Mohli sme sa o tom presvedčiť v pokračovaní alebo vo vedľajšej sérii Red Alert. Ono nazvať ju ľavobočkom by bolo rúhaním, podľa môjho osobného názoru bol Red Alert vždy vylepšeným klasickým Command & Conquerom.

Načo tá úvodná omáčka okolo? Má to svoj dôvod – tento štýl budeme využívať s niektorými odchýlkami pri hraní i v prítomnosti Command & Conquer 3: Tiberium Wars. Dosť bolo sofistikovaných stratégií, pri ktorých musíte myslieť dva kroky dopredu, každú jednotku musíte strážiť ako oko v hlave. Nie, povedali si Electronic Arts LA (čo je vlastne Westwood Studios, len chlapcov a dievčatá kúpil herný gigant a následne prevelil do novo vzniknutého tímu) a poctivo pracujú na akčnej stratégii, kde zopár na smrť poslaných jednotiek nebude nikoho mrzieť, nikomu nebudú chýbať. Drsná akčná aura sa okolo Tiberium Wars bude rozplývať počas každej sekundy hrania, no lepšie by hádam bolo začať príbehom.

Znovu sa medzi sebou začnú mlátiť dve organizácie, Global Defense Initiative (GDI) a Brotherhood of NOD. Staré, známe frakcie budú bojovať o vládu nad našou planétou, na ktorej sa zrazu objavila zázračná substancia tiberium. V roku 2047 to nebude vyzerať ružovo, 20% Zeme je zdevastovaných, tiberium totiž podporuje mutácie, ktoré menia všetko vo svojej blízkosti. Podľa tlačových správ dokonca Electronic Arts oslovili renomovaných vedcov, aby vypracovali teóriu existencie tejto zázračnej látky, no nezdá sa mi dôležité popisovať princíp interakcie častíc – to vám radšej odporučím zaujímavý predmet Kvantová a Štatistická Fyzika, v ktorej sa ani najvyšší nevyzná. Do tohto územia nesmie vkročiť ľudská noha, inak sa organizmus začne meniť. Červené územie, ako ho EALA nazvalo, je pod nadvládou NODu a rovnako je na tom aj mierne zamorené miesto, zaberajúce polovicu rozlohy našej planéty. Toto žlté územie neobsahuje až tak veľké množstvo tibéria a s menšími ťažkosťami sa v ňom dá prežiť. Taktiež spadá do vlastníctva NODu, ktorý profituje z ťažby suroviny v žltej zóne. Posledná časť planéty sa nazýva modrou zónou a neobsahuje takmer žiadne zložky tibéria a žijú v nej zástupcovia GDI. Ako to už býva, NOD sa rozhodne podmaniť si celú Zem a na čele s obávaným, nesmrteľným Kane-om sa rozhodne zaútočiť. Tretia Tibériová vojna sa začína a je len na vás, ktorú stranu si zvolíte. K dvom kohútom na smetisku pribudne ešte jeden zástupca, no o ňom sa nič nevie, dokonca nie je známy ani charakter tejto rasy. Špekulácie našepkávajú niečo o organických zástupcoch, diametrálne odlišných od technických sokov. Nič však nie je potvrdené a veríme, že toto biele miesto čoskoro vývojári popíšu.

Príbeh bude rozprávaný obrovským množstvom FMV videí, dočkáme sa ich i počas misie, čo jednoznačne podporuje filmový zážitok. Aj keď je zápletka jednoduchá, netreba sa na ňu príliš upínať, jedná sa len o výplň a odôvodnenie práve prebiehajúcej vojny. Vrátim sa ešte k tibériu, respektíve jeho zberu. Počas hrania sa budeme musieť snažiť zásobovať svoje silá len touto jednou surovinou, a to pre niekoho dosť archaickým spôsobom. Pri zbere totiž využijeme špeciálnu jednotku – harvester. Možno si ju niekto ešte pamätá, jedná sa o zberača suroviny. Vozidlo príde k tibériovému poľu, začne nakladať substanciu na svoju korbu a následne sa dostaví na základňu, kde svoj náklad vyloží do špeciálnej budovy. Možno to znie neskutočne zastaralo, podobný princíp sa zrejme nebude páčiť novým hráčom, ale každému staršiemu sa istotne objavila iskierka nostalgie v oku. Nebude sa jednať o ťah, zaručujúci odlíšenie od konkurencie, tento systém ťažby suroviny je pre Command & Conquer typický, takže sa radujme, že EALA nepodľahlo moderným trendom.